Farnosť

Ako píše o farnostiach pápež František v Evangelii Gaudium

Je to spoločenstvo spoločenstiev, svätyňa, do ktorej sa chodia napiť vysmädnutí, aby vládali pokračovať v ceste, centrum neustáleho misijného snaženia. (Evangelii Gaudium, ods. 28)

Čítať viac
Filiálky

Malé Lednice

Sádočné

Čelkova Lehota

História

Domaniža Kostol
Farnosť Domaniža

Domaniža patrí medzi veľmi staré farnosti niekdajšieho rozsiahleho trenčianskeho archidiakonátu. Prvá písomná zmienka sa nám zachovala z roku 1268 vo verejnoprávnej listine (Wencel VIII.218), v ktorej sa uvádza meno kňaza Godislava z Domaniže. Druhá listina (Harai okmanytár VI. 187) pochádza z roku 1272. Z listín je isté, že už tu stál kostol, fara a poznáme i meno správcu fary, kňaza Godislava.

Druhá správa je z rokov 1332 – 1337. V tejto dobe navštívil farnosť v rámci vizitácie trenčianskeho archidiakonátu legát Raymundus de Bonofato. Z jeho stručného súpisu fár trenčianskeho archidiakonátu vysvitá, že do Domaniže prišiel zo Žiliny, kde v tom čase sídlil vicearchidiakon Klement. Raymundus de Bonofato zaznačil do súpisu meno vtedajšieho domanižského farára Mikuláša.

V krátkom časovom odstupe je tu druhá správa, ktorá potvrdzuje pravdivosť prvej, a to, že v Domaniži už skutočne jestvovala farnosť, ktorá sa v súpise farností trenčianskeho archidiakonátu spomína ako ôsma. Ďalšia správa je z roku 1376 a už hovorí aj o kostole. Tou správou je kanonická vizitácia. Z týchto vizitácii sa teda dozvedáme o všetkom čo súvisí s našou farnosťou o jej vývoji, prestavbách a úpravách nášho domanižského chrámu.

/ z knihy Domaniža – História a súčasnosť (1998) /

Panna Mária Karmelská
O úcte k Panne Márii Karmelskej

Úcta k Panne Márii Škapuliarskej silne oslovila našich predkov natoľko, že k jej úcte bol v 18. storočí v chráme postavený oltár. Vo farnosti nato vzniklo Bratstvo svätého škapuliara vďaka úsiliu farára Goldbergera – schválené miestnym ordinárom, predstaveným rehole karmelitánov a na príhovor Ex. Pavla Balassa Svätý Otec pápež Benedikt XIV. udelil dňa 25.3.1741 výsady (možnosť získania čiastočných i úplných odpustkov v deň slávenia sviatku Panny Márie Škapuliarskej). Tým sa stal chrám pútnickým a privilegovaným. Tieto výsady potvrdil aj Sv. Otec pápež Pius VII., a to 16.1.1809 a 20.3.1815.

Podrobnú správu o tom môžeme nájsť aj v kánonickej vizitácii z 10.9.1766 na strane 12 pod hlavičkou Confraternitas s. SKAPULARIS. Táto kánonická vizitácia obsahuje 3 časti. Kánonická vizitácia z roku 1798 píše o privilégiách takto:„Najbližšia nedeľa po sviatku Blahoslavenej Panny Márie Karmelskej je veľkým sviatkom, a to nielen pre farnosť, ale i pre celé okolie. Všetko sa odbavuje spôsobom veľmi slávnostným a v Božom duchu.“

Kánonická vizitácia z roku 1831 dodáva: „ …v tom čase z okolitých farností, ako napr. Rajec, Fačkov, Pružina prichádza sem zbožný ľud aj so svojimi pastiermi.“