Domanižský farár Ján Goldperger (1729-1748) v mnohom povzniesol duchovný život v našej farnosti. Za jeho pôsobenia v Domaniži dal postaviť pri ceste do kostola Mariánsky stĺp, na ktorom je zachovaný erb jeho rodu. Na základe jeho žiadosti obdržal 17.9.1740 splnomocnenie od pátra generála Symforiana z Rádu bosých karmelitánov na založenie Škapuliarskeho bratstva v Domaniži.

Bratstvo bolo založené 25.3.1741 apoštolským Breve oficiálne schválené Svätým otcom – pápežom Benediktom XIV., pričom škapuliarskemu bratstvu boli udelené vzácne privilégiá. Tieto privilégiá boli aj v neskoršej dobe potvrdené Svätým otcom – pápežom Piusom VII. dňa 16.1.1809 a 20.4.1815.

Protektorom a veľkým podporovateľom škapuliarskeho bratstva bol Pavol Balaša z Balassy – Gyarmath, významný mešťan z Považskej Bystrice. Rakúsko-uhorský panovník Jozef II. tým, že zrušil niektoré rehole, zrušil aj Bratstvo svätého škapuliara. Vzácny album, ako pamätnica, v ktorej bol zaznamenaný život Bratstva svätého škapuliara a ktorý bol vytepaný striebrom, bol predaný na dražbe v Žiline.

Po odznení búrlivých časov album získal naspäť dňa 15.10.1787 ďalší domanižský farár Andrej Fedora (1770-1801), ktorý bol rodákom práve zo Žiliny. Ako znalec domácich pomerov vykúpil album za 3,5 zlatky, lebo striebro už na ňom nebolo.Bratstvo opäť prekvitalo za Karola Landeka, významného slovenského národovca, ktorý bol farárom v Domaniži v rokoch1847 – 1876.

Do albumu v rokoch 1741 – 1899 bolo zapísaných celkovo 5850 členov a do škapuliarskeho bratstva vstúpil dňa 4.11.1885 aj patrón privilegovaného a pútnického kostola svätého Mikuláša biskupa v Domaniži, gróf Vojtech Esterházy z Galanty.

Lit.: Szúz Maria Viragoskerstje, november 1900, s. 271-272

Novú knihu Bratstva Karmelskej Panny Márie v Domaniži sme začali písať 20.7 2003. Ku koncu júla 2015 bolo do knihy zapísaných 1195 členov, z toho z našej farnosti 150.