Domaniža patrí medzi veľmi staré farnosti niekdajšieho rozsiahleho trenčianskeho archidiakonátu. Prvá písomná zmienka sa nám zachovala z roku 1268 vo verejnoprávnej listine (Wencel VIII.218), v ktorej sa uvádza meno kňaza Godislava z Domaniže. Druhá listina (Harai okmanytár VI. 187) pochádza z roku 1272. Z listín je isté, že už tu stál kostol, fara a poznáme i meno správcu fary, kňaza Godislava.

Druhá správa je z rokov 1332 – 1337. V tejto dobe navštívil farnosť v rámci vizitácie trenčianskeho archidiakonátu legát Raymundus de Bonofato. Z jeho stručného súpisu fár trenčianskeho archidiakonátu vysvitá, že do Domaniže prišiel zo Žiliny, kde v tom čase sídlil vicearchidiakon Klement. Raymundus de Bonofato zaznačil do súpisu meno vtedajšieho domanižského farára Mikuláša.

V krátkom časovom odstupe je tu druhá správa, ktorá potvrdzuje pravdivosť prvej, a to, že v Domaniži už skutočne jestvovala farnosť, ktorá sa v súpise farností trenčianskeho archidiakonátu spomína ako ôsma. Ďalšia správa je z roku 1376 a už hovorí aj o kostole. Tou správou je kanonická vizitácia. Z týchto vizitácii sa teda dozvedáme o všetkom čo súvisí s našou farnosťou o jej vývoji, prestavbách a úpravách nášho domanižského chrámu.

/ z knihy Domaniža – História a súčasnosť (1998) /