Obec Sádočné od svojho vzniku patrí do Domanižskej farnosti. Sádočné má rozlohu 750 ha a 164 obyvateľov s hustotou osídlenia 5 obyv./km2. Patrí do Trenčianskeho kraja a obvodu Považská Bystrica. Od Pov. Bystrice je vzdialená 17 km na juhovýchod a od Domaniže 4 km.

Najnižšie položená časť obce leží vo výške 410 m n/m, najvyšší bod chotára (vrch Sádecký) leží vo výške 977 m n/m. Obcou preteká potok Bystrica (lokálne nazývaný Domanižanka).

Zo zaujímavejšej flóry vyskytujúcej sa v katastri obce uvádzame tis, poniklec, horec, z a fauny spomenieme medveďa hnedého, rysa ostrovida, tetrova a salamandru škvrnitú.

Osídlenie ľuďmi Púchovskej kultúry tu bolo asi pred 2000 rokmi. V katastri obce sa našlo hradisko s nálezom spracovania kovov z konca prvého storočia pred Kristom. Prvá písomná zmienka je z roku 1339.

Obec patrila do pôsobnosti bystrického (hradného) panstva, nepatrila však medzi poddanské obce. Už v 15. storočí bolo Sádočné samostatným šľachtickým majetkom.

Vlastníkmi pôdy boli rodiny Sádeckých a Kardošovcov (so spoločnými koreňmi). Dominoval zemiansky rod Sádecký neskoršie s viacerými prímenami (Majerský, Michálek, Urík, Ziguš) s doloženým rodokmeňom od 13. storočia. Názov obce je odvodný

od jedného z pravdepodobných zakladateľov (majiteľov) – bratov Baláža a farára Sadoča, ktorých otec Nosk bol za hrdinskosť v bitke proti Tatárom povýšený do šľachtického stavu.

Z tohto rodu pochádzalo aj neskôr viacero cirkevných dejateľov. Niektorí sa vydali na kňazskú dráhu, iní pôsobili v katolíckych reholiach. Z mnohých spomenieme Michala Sádeckého ktorý bol kaplánom v Novom Meste nad Váhom, Ján farárom v Holíči, jezuitom v Jágri (1740), Mikuláš Sádecký spišským kanonikom (1715), Mikuláš farárom na Orave (1707), František – farár v Pohorelej (1767), Gašpar Sádecký farárom v Pružine (1792). Patróni a kurátori domanižského kostola boli tiež z rodu Sádecký. Svedčil o tom nápis na krypte v strede kostola z roku 1603: Familia Szádezky aliter Kardoss (rodina Sádecká, inak zvaná tiež Kardošová).

Z viacerých verejných činiteľov uvádzame Mikuláša, ktorý pôsobil vo Viedni ako koncipient v uhorskej kancelárii cisárskeho dvora (1713), Gašpar (1703-7) rákociovsky plukovník, Imrich (1714) preceptor trenčianskeho hradného panstva a opátstva v Skalke n/Váhom, Ján Sádecký a Mikuláš – prvý bol trenčianskym senátorom (1681-88) a druhý trenčianskym slúžnym (1684-7), Blažej vykonával funkciu kapitána Lietavského hradu.

Ako zaujímavosť možno vidieť na dome č. p. (G. Sádecký) umelecké sgrafito podľa M. Benku Čičmianka. V dome je aj 260 nástenných malieb erbov slovenských miest a obcí.

/ Spracoval v marci 2009: G.S. /